Recepty podľa suroviny
Včelí med dodá jedlu jemnú arómu, prirodzenú sladkosť a príjemnú plnosť chuti. Využijete ho do perníkov, marinád, čajov, nátierok aj na dochutenie koláčov a jogurtov.
Med prinesie do jedla sladkosť a jemnú vôňu. Podľa pôvodu aj rastlín, z ktorých vznikol, sa mení.
V pečive podporí farbu kôrky. V marináde vyrovná kyslosť. V nápojoch zjemní ostré tóny.
Siahnite po ňom tam, kde chcete nahradiť časť cukru a pridať výraznejšiu aromatickú chuť. Menej sa hodí do jedál, ktoré majú zostať úplne neutrálne, alebo do receptov, kde by prebil jemné suroviny.
V obchode vyberajte med v čistom skle alebo potravinárskom obale bez zvyškov po viečku. Tekutý med má byť rovnomerne hustý, nie vodnatý.
Pastovaný má mať jemnú, krémovú štruktúru bez veľkých kryštálov. Farba môže byť od svetložltej po tmavohnedú podľa druhu. Sama o sebe nerozhoduje o kvalite. Vôňa má byť čistá, bez kyslej alebo kvasenej stopy.
Vyhnite sa obalom s penou, bublinkami a cudzím sedimentom.
Med skladujte pri izbovej teplote do 20 °C, v suchu a tme, dobre uzavretý.
V chladničke rýchlejšie kryštalizuje, preto tam zvyčajne nie je dôvod dávať ho. Pri správnom skladovaní vydrží mesiace až roky, ak sa doň nedostane voda.
Pokazený med spoznáte podľa kyslej vône, peny, bublín alebo zvláštneho riedkeho rozvrstvenia.
Celoročná surovina. Na Slovensku sa používa celý rok, domáci aj dovážaný med je bežne dostupný v obchodoch a na trhoch.
Do horúcich nápojov a krémov ho pridávajte až po miernom vychladnutí, ideálne pod 40 °C.
Pri pečení počítajte s tým, že med hnedne rýchlejšie než cukor. Preto znížte teplotu rúry asi o 10 až 15 °C.
V ceste často stačí 70 až 80 % množstva cukru, ktoré by ste inak použili. Pri dlhom varení môže výrazná medová vôňa ustúpiť. Preto je lepšie pridať časť medu až na konci.
V pečení môžete 100 g medu nahradiť 80 až 90 g cukru. Z cesta zároveň uberte 10 až 15 ml tekutiny.
Ak recept počíta s 1 PL medu, použite 1 PL javorového sirupu alebo 1 PL agávového sirupu. Chuť bude menej výrazná.
Do marinád sa hodí aj melasa v pomere 1:1, len pridá tmavšiu chuť. V perníkoch a medovníkoch náhrada funguje, v receptoch postavených na medovej aróme nie.
Najlepšie v uzavretej nádobe pri 15 až 20 °C, mimo slnka a vlhkosti. Sklo je vhodnejšie než plast. Med nedávajte k sporáku ani do chladničky, kde rýchlejšie kryštalizuje. Ak sa doň dostane voda, môže začať peniť alebo kysnúť. Po otvorení ho vždy uzavrite hneď po použití.
Nie je to potrebné. V chladničke pri asi 4 až 8 °C med zvyčajne rýchlejšie tuhne a kryštalizuje. Na kvalitu to samo o sebe nemusí mať vplyv. Horšie sa naberá. Lepšie je uložiť ho do špajze alebo kuchynskej skrinky, kde je stabilná teplota a sucho.
Riedky med môže byť prirodzene tekutý, najmä ak je čerstvý alebo z akácie. Ak však pôsobí vodnato, má pena alebo bublinky, môže obsahovať viac vody, než je bežné. Na etikete sledujte pôvod a dátum. Po otvorení by mal zostať jednotný, bez cudzích vrstiev a kyslého zápachu.
Pokazený med býva kyslý, pení, púšťa bubliny alebo má zreteľne kvasený pach. Niekedy sa vytvorí vodnatá vrstva na povrchu a hustejšia časť na dne. Ak sa objaví pleseň, nádobu radšej nepoužívajte. Bežná kryštalizácia nie je znak kazenia, ide len o zmenu štruktúry.
Pastovaný med vzniká riadeným miešaním kryštalizujúceho medu, aby mal jemnú, roztierateľnú konzistenciu. Robí sa to pri nižšej teplote, zvyčajne okolo 14 až 16 °C, a opatrne, aby sa nevznikli veľké kryštály. Výsledok je hustý. Je krémový a dobre sa natiera na pečivo.
Pastovaný med dávkujte rovnako ako tekutý med, teda 1:1 podľa hmotnosti. Hodí sa do nátierok, krémov a na pečivo, kde nechcete, aby stekanie bolo veľké. V teplom čaji sa však rozpustí pomalšie ako tekutý med. Do cesta ho môžete miešať bez úpravy množstva.